Claude Lévi-Strauss (* 28. novembra 1908 - 30. októbra 2009)
Claude Lévi-Strauss bol osamelou postavou v antropológii. Jeho diela mali obrovský vplyv a pozná ich každý sociálny vedec. Napriek tomu nemal priamych žiakov a nasledovníkov.
Claude Lévi-Strauss, svetoznámy francúzsky sociálny antropológ sa narodil presne v tom roku, v ktorom James G. Frazer založil prvú katedru antropológie na univerzite v Liverpooli. A tak ako Frazer svojou Zlatou ratolesťou, aj Lévi-Strauss svojimi dielami ďaleko presiahol hranice svojej vlastnej vedeckej disciplíny. Napriek obrovskému, aj keď protirečivému vplyvu jeho prác v antropológii určite platí, že jeho myšlienky inšpirovali aj mnohé iné oblasti sociálnych a humanitných vied, ba dokonca celkové intelektuálne smerovanie, najmä v 60-tych a 70-tych rokoch: v tom sa s ním nemôže rovnať nijaký iný antropológ.Lévi-Strauss sa narodil v Bruseli, absolvoval lýceum Janson de Sailly v Paríži a potom študoval na Sorbonne filozofiu a právo. Rozhodujúcim prelomom v jeho živote bola výzva sociológa Célestina Bouglého, aby sa stal členom skupiny francúzskych profesorov, ktorí budú vyslaní na novozaloženú univerzitu v São Paulo v Brazílii. V roku 1935 túto ponuku prijal, domnievajúc sa, že bude mať možnosť skúmať domorodé kultúry brazílskych Indiánov. Pretože brazílske vyššie spoločenské kruhy mali skôr sklon hanbiť sa za domorodé populácie, ba dokonca popierať ich existenciu, tak sa v roku 1939 vzdal svojho postu a uskutočnil kratší terénny výskum v Mato Grosso a v Amazónii v populáciách Ňambikvarov, Bororov a Kaďuvejov. Aj keď jeho terénne výskumy nemali veľkú empirickú hodnotu, po preštudovaní jeho najmenej čítanej, takmer neznámej a nikdy nepreloženej prvej knihy Rodinný a sociálny život Indiánov Ňambikwara (1948) sa nemožno ubrániť dojmu, že vzhľadom na krátkosť času urobil predsa len impozantný kus etnografickej terénnej práce.
Jeho druhá kniha, skvelé dielo Elementárne štruktúry príbuzenstva (1949) vyvolala skutočný rozruch, a to nielen v antropológii. Obrovský komparatívny materiál, jasné a prehľadné teoretické ukotvenie v lingvistike a teórii komunikácie, výnimočná odvaha interpretácií a vysvetlení radia túto knihu medzi najlepšie diela antropológie. Najmä hlavná idea, že elementárne príbuzenské systémy sú vlastne systémami komunikácie a aliancie, založené na reciprocite, zostáva aj dnes v platnosti.
Druhú svetovú vojnu strávil Lévi-Strauss (po krátkej službe na fronte a rozprášení francúzskej armády) v New Yorku na New School for Social Research, a potom pôsobil ako francúzsky kultúrny atašé na veľvyslanectve vo Washingtone až do roku 1948. Univerzitný post vo Francúzsku získal po návrate v roku 1950 na École Pratique des Hautes Études, predtým ešte dva roky pôsobil ako zástupca riaditeľa Museé de l'Homme. V roku 1955 vyšla jeho najčítanejšia a najznámejšia kniha Tristes Tropiques (Smutné trópy), ktorá je podľa všeobecnej mienky azda najkrajšou a najbrilatnejšou populárnou knihou, akú kedy antropológ napísal. V roku 1958 vydal zbierku zásadných štúdií pod názvom Štrukturálna antropológia (jej druhý diel vyšiel v roku 1973, tretí diel pod názvom Vzdialený pohľad v roku 1983). Následne bol zvolený na prestížnu pozíciu na slávne Collège de France a jeho hviezdna akademická kariéra bola zavŕšená voľbou za člena Francúzskej akadémie v roku 1973.
Začiatkom 60-tych rokov vydal dve vplyvné knihy, kratučký spis Totemizmus dnes a majstrovskú knihu o klasifikačných systémoch Neskrotné myslenie - v skvelom českom preklade pod absolútne nevhodným a absurdným názvom Myslenie prírodných národov. Prečo absurdným? Pretože celé Lévi-Straussovo dielo je založené na vehementnom zdôrazňovaní, že tzv. „prírodné" národy, a najmä ich myslenie, podávajú rovnako intelektuálne, logické a prepracované výkony ako všetky ostatné populácie: len v iných oblastiach a iným spôsobom. V polovici 60-tych rokov začalo vychádzať jeho najväčšie dielo: štvorzväzková práca Mytologiky (1964-1971), v ktorej analyzoval vyše 800 mýtov Severnej i Južnej Ameriky.
Meno Lévi-Straussa je neoddeliteľne spojené so štrukturalizmom
Ide o prístup k skúmaniu sociálnych a kultúrnych javov, ktorý podľa neho zásadným spôsobom zmení ich skúmanie a dá im dostatočne pevný vedecký základ, inšpirovaný najmä pokrokmi matematiky a lingvistiky. Lévi-Strauss, aj keď písal brilantným štýlom s množstvom metafor, mal vždy ambíciu vysvetľovať sociálne a kultúrne javy, teda jasné sklony k tomu, čo kedysi bolo neodmysliteľne spojené s antropológiou: vedecká explanácia. Mnohokrát zdôrazňuje, že aj keď sociálne vedy majú svoje špecifiká, budú sa musieť raz („po pobyte v očistci", ako vraví) zosúladiť s vedami prírodnými. Je teda tak trochu iróniou a paradoxom, že najväčší a najnadšenejší ohlas našlo jeho myslenie skôr v humanitných disciplínach ako literárna veda a teória umenia, než v sociálnych vedách. Naturalistické a scientistické zameranie jeho diela (čo bolo ešte chválou v 50-tych rokoch, ale hanou neskôr) bolo v 70-tych rokov prekryté stúpajúcou vlnou postmodernej, interpretatívnej a symbolickej antropológie, ktorá odoznela až na prelome tisícročí. Samozrejme, nekonal a nebude sa konať návrat k štrukturalizmu, ale plodnosť a sila niektorých jeho inšpirácií zostáva.
Ak to maximálne zjednodušíme, hlavnou myšlienkou štrukturalizmu je predstava, že ľudská myseľ (alebo mozog, ak chcete) svojim organizačným spracovaním nevedome vytvára štruktúry (alebo modely) z pôvodne neorganizovaného prírodného a sociálneho prostredia ako reakciu na praktické či intelektuálne problémy, ktorým sú ľudia vystavení. Ľudská myseľ je teda nástrojom na vytváranie štruktúr a usporiadaní, princípy jej fungovania sú zákonité a dajú sa podľa Lévi-Straussa vedecky skúmať a vysvetľovať, avšak pod jednou podmienkou: keďže tieto štruktúry a usporiadania ľudskej mysle pôsobia vždy v nejakom konkrétnom historickom, prírodnom, sociálnom a kultúrnom prostredí, toto ich pôsobenie nemožno skúmať iba experimentálne v laboratóriu alebo iba v jednej kultúre či spoločnosti: tak ako nie je možná teoretická fyzika nášho vesmíru bez údajov astronómie, nemožno vysvetliť ani sociálne a kultúrne javy bez etnografických údajov o rôznych spoločnostiach a kultúrach. Prostoduché predstavy a reportáže cestovateľov, dobrodruhov, dokumentaristov a fotografov nikdy nemôžu nahradiť dlhodobý antropologický terénny výskum.
Kultury iných spoločností nie sú primitívne
Lévi-Strauss svojim dielom celý život bojoval proti zakorenenej predstave, že kultúry iných spoločností než našej sú akýmsi prejavom „primitívnejších" štádií, že ich mytológie a rituály sú exotickými a malebnými, „obraznými", „mystickými" či „symbolickými" vyjadreniami jednoduchých a základných predstáv o svete. Ešte dnes nájdeme v učebniciach (vrátane vysokoškolských) takéto charakteristiky. Lévi-Strauss sa snažil naopak ukázať, že mytológie a iné kultúrne prejavy sú zložitými a prepracovanými systémami, ktoré podliehajú prísnym zákonitostiam organizácie a snažia sa systematicky a invenčne riešiť zložité problémy, ktorým každá spoločnosť čelí vo svojom prostredí a vo svojich dejinách.
Význam Lévi-Straussovho diela je veľmi ťažké zhodnotiť. Pri čítaní Lévi-Straussa vzniká neodbytný dojem, že tento autor odhalil niečo zásadné o vzťahu ľudskej mysle a ľudskej kultúry, o tom, čo to presne znamená žiť a myslieť v historicky daných kultúrach a spoločnostiach, čo je údelom nás všetkých. Iní antropológovia a sociálni i humanitní vedci všeobecne z tohto faktu vychádzajú ako z daného, implicitne, no Lévi-Strauss sa ho pokúsil vysvetliť a objasniť, s chladnou a niekedy až rozčuľujúcou empirickou precíznosťou. Aj keď je isté, že tento vzťah medzi myslením a spoločnosťou, medzi prírodou a kultúrou sa nebude dať vysvetliť binárnymi opozíciami a ich koreláciami a transformáciami, všetci vieme alebo prinajmenej tušíme, že ide o vykročenie správnym, alebo aspoň novým a produktívnym smerom. Lévi-Straussova koncepcia nie je teda iba jednou z mnohých, nemôže byť posudzovaná v pohodlnom susedstve doktrín a -izmov: vzťah myslenia a spoločnosti, princípov mysle a kultúrnych javov, na čo Lévi-Strauss upriamil svoju desaťročia trvajúcu pozornosť, bol a zostane zásadný.
V polovici 80-tych rokov sa Lévi-Strauss (najmä pod vplyvom svetoznámeho neurovedca Jeana-Pierra Changeuxa) začal zaujímať o kognitívne vedy a neurológiu a snažil sa ukázať, že jeho dielo je prípravou a potvrdením tohto kognitívneho a naturalistického smerovania sociálnych vied. Dá sa s tým súhlasiť: jeho neochvejné trvanie na vedeckom charaktere sociálnej antropológie, na naturalistickom základe zákonitostí mysle predstavuje protiváhu postmoderných, symbolistických a interpretatívnych prístupov, odsúvajúcich programovým zriekaním sa naturalizmu a vedeckého vysvetlenia sociálnu antropológiu a etnológiu do periférnej bezvýznamnosti intelektuálnych zábav a textuálnych rozkoší (čo vždy bude mať nasledovníkov a konzumentov a samo osebe je úplne v poriadku a legitímne, keď sa pre to niekto vedome rozhodne).
Storočie života Clauda Lévi-Straussa je aj storočím života sociálnej antropológie: a nikto iný lepšie ako on nedokázal stelesniť jej prínos pre vysvetlenie spoločností a kultúr, v ktorých a s ktorými žijeme.
Autor je docentem sociální antropologie na Fakultě sociálních a ekonomických věd University Komenského Bratislava