Burgundský mních a kronikár Raoul Glaber opísal vo svojej kronike z obdobia okolo roku tisíc strach z blížiaceho sa konca sveta, ktorý ovládol Európu. O pár rokov neskôr sa vydali Európania na vojnovo - kajúcnu púť do Svätej zeme.
Kazateľ Peter Pustovník vyzýval prvých križiakov k striedmosti, rozjímaniu a k apokalyptickému obracaniu Židov na kresťanstvo. Bez toho by sa podľa stredovekých špekulácii nemohol vrátiť Mesiáš. Výsledkom jeho pôsobenia boli pogromy od Porýnia až po Nitru. Príbeh o tom, ako kresťania v záchvate očisty a odriekania zmasakrovali obyvateľov Jeruzalema, je dostatočne známy.
Motív askézy a pokánia sa dnes neočakávane vrátili do centra spoločenského života nie v kázňach potulných prorokov, ale v zúfalom pokuse neoliberálnych ekonómov predpísať spoločnosti šetrenie a odriekanie.
Dnes už nebojujeme za „oslobodenie" Spasiteľovho hrobu, ku ktorému vyzval v prvej križiackej kázni v Clermont Ferrand pápež Urban II, ale za záchranu rozpočtov a verejných financií. Máme sa kajať, pretože naši starí rodičia majú neprípustne vysoké dôchodky, študenti rozpustilo míňajú prospechové štipendiá a ktorákoľvek predavačka na Gemeri zarába ešte stále 5 krát viac, ako jej čínska kolegyňa. Zhrešili sme rozpustilosťou, cnosti feudálnej striedmosti sme vymenili za grécky hedonizmus.
Údajný grécky návrat k pohanskej nenásytnosti a odmietaniu budúcnosti bol podľa nich posledným varovaním.
Z viac ako 600 stredovekých proroctiev o konci sveta je známe, že pokánie má viesť k príprave na Spásu. Duchovné cvičenia jezuitu Ignáca z Loyoly, stredoveký bestseller O Nasledovaní Krista, mystická poézia Jána z Kríža, hudba Hildegardy z Bingenu a dielo Joachima de Fioreho spolu s rádovým životom, úctou k Prírode a strachom urobili z Európanov civilizáciu askézy.
Neoliberalizmus, ktorý tragickým spôsobom odcudzil človeka od ideálu spoločenstva a spoluúčasti, dnes jazykom ekonomickej eutanázie vzbudzuje v spoločnosti strach z večného hospodárskeho zatratenia.
Stredoveké kresťanstvo bolo postavené na perspektíve budúcnosti pre všetkých. Súčasná ideológia naopak tvrdí, že budúcnosť je za odmenu. Na rozdiel od kresťanskej askézy neponúka Spásu všetkým, ale snaží sa o záchranu iba seba samej vo svete, ktorý uvrhla do stavu hriechu necitlivosti, surovosti a nenásytnosti.
Převzato z partnerského slovenského magazínu Le Monde Diplomatique JTT.
